Zlatovláska a traja medvedi

Za siedmimi horami, v malom drevenom domčeku uprostred lesa, bývali traja medvedi. Veľký, preveľký Ocko Medveď, stredne veľká Mama Medvedica a maličký, premaličký Medvedík. Jedného rána uvarila Mama Medvedica kašu na raňajky. Bola však ešte veľmi horúca. „Poďme sa prejsť do lesa,“ povedal Ocko Medveď, „kým nám kaša vychladne.“ Tak traja medvedi vyšli von a dvere nechali len troška pootvorené.

Netrvalo dlho a lesom prišlo dievčatko. Mala vlásky zlaté a kučeravé ako slniečko, a tak jej všetci hovorili Zlatovláska. Zbadala domček a videla, že dvere sú pootvorené. „Haló?“ zavolala. Nikto sa neozval. Bolo to veľmi zvedavé dievčatko a bola aj hladná, a tak sa po špičkách vkradla dnu. A na stole stáli tri misky s kašou.

Ochutnala kašu vo veľkej, preveľkej miske. „Au! Táto kaša je prehorúca!“ Ochutnala kašu v strednej miske. „Brrr! Táto kaša je prestudená!“ Potom ochutnala kašu v maličkej, premaličkej miske. „Mmm! Táto kaša je akurát!“ A zjedla ju celú, do poslednej lyžičky.

Potom Zlatovláska zbadala tri stoličky. Sadla si na veľkú, preveľkú stoličku. „Táto stolička je pretvrdá!“ Sadla si na strednú stoličku. „Táto stolička je primäkká!“ Potom si sadla na maličkú, premaličkú stoličku. „Táto stolička je akurát!“ Ale vrtela sa a krútila sa, a prask! Stolička sa rozpadla na kúsky a Zlatovláska žuch, bum, padla na podlahu.

Zlatovláska bola už celkom ospalá. Vyšla hore schodmi a našla tri postele. Ľahla si na veľkú, preveľkú posteľ. „Táto posteľ je privysoká!“ Ľahla si na strednú posteľ. „Táto posteľ je prinízka!“ Potom si ľahla na maličkú, premaličkú posteľ. „Táto posteľ je akurát.“ Prikryla sa pestrou záplatovanou perinkou a v okamihu tvrdo zaspala.

Čoskoro sa traja medvedi vrátili domov. „Niekto jedol moju kašu,“ zabrblal Ocko Medveď svojím veľkým, preveľkým hlasom. „Niekto jedol moju kašu,“ povedala Mama Medvedica svojím stredným hlasom. „Niekto jedol MOJU kašu,“ zapišťal Medvedík svojím maličkým, premaličkým hláskom, „a celú ju zjedol!“ Potom uvideli stoličky. „A niekto sedel na mojej stoličke,“ zvolal Medvedík, „a rozbil ju!“

Hor sa po schodoch. „Niekto ležal v mojej posteli,“ povedal Ocko Medveď. „Niekto ležal v mojej posteli,“ povedala Mama Medvedica. „Niekto ležal v MOJEJ posteli,“ zapišťal Medvedík, „a ešte tam je!“ Zlatovláska otvorila oči. Videla, že na ňu hľadia traja medvedi! Vyskočila z postele. „Jejku! Veľmi sa ospravedlňujem!“ zvolala. „Zjedla som kašu a rozbila som stoličku. Nemala som vojsť do vášho domčeka bez opýtania.“

Medvede sa na seba pozreli. „No,“ povedala Mama Medvedica láskavo, „bolo veľmi zlé vojsť bez opýtania. Ale ďakujeme, že si sa ospravedlnila.“ Zlatovláska pomohla Ockovi Medveďovi stoličku opraviť a Mama Medvedica uvarila novú kašu, akurát, pre všetkých. Potom Zlatovláska pobehla domov k mame a všetko jej porozprávala. A odvtedy vždy zaklopala a vždy sa najprv opýtala. A niekedy sa vrátila navštíviť Medvedíka a spolu sa hrávali v lese. Dobrú noc.