Lev a myška

Na širokej zlatej savane, pod veľkým akáciovým stromom, driemal lev. Bol to najväčší a najsilnejší lev zo všetkých a jeho chrápanie znelo ako hrmenie. Chrrr... chrrr... Okolo sa prikvitla malá myška a hľadala semienka. Tak sa náhlila, že sa vôbec nepozerala, kam behá. Tip-tap, tip-tap, vybehla na levovu veľkú labu, prebehla ju a hop, rovno cez jeho nos!

Lev sa zobudil a poriadne kýchol. „Apčúúú!“ Rýchlou labou schmatol myšku za chvostík. „Kto sa opovažuje zobudiť kráľa savany?“ zareval. Myška sa celá roztriasla. „Ach, prosím, veľký Lev, veľmi ma to mrzí! Nechcela som ťa zobudiť. Prosím, pusti ma. Možno ti raz aj ja pomôžem.“

Lev sa smial tak nahlas, že sa listy na strome rozochveli. „Ho, ho, ho! Ty? Ty mi pomôžeš? Maličká myška veľkému levovi? To je to najvtipnejšie, čo som počul za celý rok!“ Lev však nebol hladný, myška bola celkom maličká a tak pekne sa ospravedlnila. „Choď, maličká,“ zachichotal sa a otvoril labu. „Ďakujem, ďakujem!“ zapišťala myška. „Nezabudnem!“ A odbehla do trávy.

O niekoľko dní kráčal lev vysokou trávou a hľadal chladné miesto na odpočinok. Nevidel veľkú povrazovú sieť, ktorú lovci ukryli na chodníku. Švac! Sieť naňho spadla. Lev ťahal. Lev tlačil. Lev sa váľal. Ale čím viac sa zmietal, tým pevnejšie ho povrazy držali. „Pomoc!“ zareval. Jeho mohutný rev sa niesol cez celú savanu, až k rieke.

Ďaleko odtiaľ začula rev malá myška. Poznala ten hlas! „To je môj priateľ lev,“ povedala. „Je v nebezpečenstve!“ Ostatné zvieratá pred veľkým hlukom utekali preč. Ale myška bežala k nemu, tak rýchlo, ako ju len nohy niesli. Cez trávu, cez kamene, popod kríky, tip-tap, tip-tap, až našla leva zamotaného v sieti.

„Neboj sa, Lev,“ povedala. „Prišla som ti pomôcť.“ „Ty?“ povedal lev, ale tentoraz sa nesmial. Myška vyliezla na sieť a začala hrýzť povrazy svojimi ostrými zúbkami. Hryz, hryz, šups! Jeden povraz praskol. Hryz, hryz, šups! Ďalší povraz praskol. Pracovala a pracovala a diera v sieti sa zväčšovala a zväčšovala.

Nakoniec bola diera dosť veľká. Lev vystúpil zo siete a striasol svoju veľkú zlatú hrivu. Bol voľný! Pozrel sa na maličkú myšku a v očiach mal samú vďaku. „Malá priateľka,“ povedal tichučko, „smial som sa ti. Hovoril som, že myš nikdy nemôže pomôcť levovi. Ale ty si mi zachránila život. Je mi ľúto, že som sa smial.“ Myška sa usmiala. „Na to sú predsa priatelia.“

Od toho dňa boli lev a myška najlepší priatelia. Myška často jazdila levovi na hlave, vysoko nad trávou, a lev dával pozor, aby ju nikto nikdy neobťažoval. A lev si navždy pamätal: žiaden priateľ nie je príliš malý a žiadna láskavosť nie je nikdy zbytočná. Pod veľkým akáciovým stromom spolu sledovali, ako sa rozsvecujú hviezdy. Dobrú noc.