Traja prasiatka

Kde bolo, tam bolo, žili raz traja prasiatka so svojou mamou v domčeku na konci anglickej cestičky. Jedného jasného rána im mama zviazala obed do troch bodkovaných šatiek. „Už ste veľkí,“ povedala. „Choďte a postavte si domčeky, a postavte si ich poriadne.“ A tak sa vybrali, popri živých plotoch a ovečkách, a spievali: „Tip, top, tip, top, tri malé prasiatka, a je ich celá partia!“

Prvé prasiatko stretlo muža s vozom slamy. „Slama je ľahká, slama je rýchla. Postavím si domček raz-dva, hneď bude hotová!“ Prišiel vlk, dlhý a chudý, a hľadal obed. „Prasiatko, prasiatko, pusti ma dnu!“ „Nie, nie, na chlpy na mojej briadke nepustím!“ „Tak ja sa nadýchnem, fúknem a tvoj domček rozfúkam!“ Fú! Fú! Fšššš! Slama sa rozletela a prasiatko sa dalo na útek.

Druhé prasiatko stretlo muža s vozom prútia. „Prútie je lacné a prútie je pekné. Hneď mám domček, kde si oddýchnem!“ Sotva si sadlo, vbehlo dnu prvé prasiatko a za ním prišiel vlk. „Prasiatko, prasiatko, pusti ma dnu!“ „Nie, nie, na chlpy na mojej briadke nepustím!“ „Tak ja sa nadýchnem, fúknem a tvoj domček rozfúkam!“ Fú! Fú! Praskot-klepot! Prútie spadlo a dve prasiatka bežali preč.

Tretie prasiatko stretlo muža s vozom tehál. „Tehly sú ťažké, tehly sú pomalé, ale tehly ostanú stáť, nikam nepôjdu.“ Celý týždeň pracovalo, tehla na tehle na tehle, a postavilo pevné dubové dvere a vysoký komín. Práve zakúrilo, keď sa po chodníčku pritrmácali dve prasiatka. „Rýchlo, poďte dnu!“ povedalo. Cvak, zacvakla závora, a už boli všetci traja v bezpečí a v teple.

Prišiel vlk. „Prasiatko, prasiatko, pusti ma dnu!“ „Nie, nie, na chlpy na mojej briadke nepustím!“ „Tak ja sa nadýchnem, fúknem a tvoj domček rozfúkam!“ Fúkal, až mu uši očerveneli. Dul, až sa mu chvost zdvihol. Ani jedna tehla sa nepohla. Vlk si vymyslel lesť. „Prasiatko, poznám pole plné pekných kolerábov. Stretneme sa zajtra o šiestej a vykopeme ich spolu.“

Tretie prasiatko nebolo hlúpe. Vstalo o piatej, pribehlo na pole a bolo späť s košíkom kolerábov skôr, než zaspieval kohút. O šiestej vlk zaklopal. „Si pripravené, prasiatko?“ „Pripravené?“ povedalo prasiatko cez dvere. „Už som tam bolo aj späť a koleráby sa varia v hrnci. Sú veľmi chutné, ďakujem.“ Vlk dupol labou. A potom sa poriadne, poriadne nadýchol, ako ešte nikdy v živote.

Fúkal, až už nemal čím fúkať. Dul, až už nemal čím dúchať. Zostal v ňom len jeden maličký pisk. Potackal sa na strechu a chcel nakuknúť komínom. Lenže oheň už zhasol a prasiatka mali priamo pod komínom veľkú vaňu s teplou vodou. Šmyk, šuch, buch, plesk! Vlk spadol rovno do mydlovej peny. Vyskočil von s bublinkou na nose, utekal cez kopec a už sa nikdy nevrátil.

Na druhý deň prišla na návštevu mama a veľmi sa potešila. Prvé prasiatko ustlalo mäkké postieľky zo slamy. Druhé prasiatko pripravilo prútie na oheň. Tretie prasiatko držalo okolo nich tehlové steny. Tej noci zišiel vetrík po cestičke. Fúkol, celkom maličko. Dúchol, celkom jemne. Ale nič sa nepohlo. Tri malé prasiatka ležali v rade, v teple a plné kolerábov. Dobrú noc, prasiatka. Dobrú noc.